Správa budov v ére elektromobility. Ako zmeniť technologickú záťaž na obchodnú výhodu

Budovy, ktoré nenabíjajú, začínajú strácať

Správa budov bola dlho o energiách, technológiách, bezpečnosti a prevádzke. Facility a property manažéri riešili vzduchotechniku, prístupy, výťahy, servisné intervaly, parkovanie či požiadavky nájomcov. Dnes im do toho vstupuje ďalšia vrstva, ktorú už nemôžu odkladať bokom: elektromobilita.

Nie preto, že je to módna téma. Preto, že sa mení realita budov, firiem aj nájomcov. Auto už čoraz častejšie nestačí len zaparkovať. Treba ho aj nabiť. A v tej chvíli sa parkovacie miesto mení na energetický bod, prevádzkovú službu aj investičné rozhodnutie.

Najväčšia chyba je myslieť si, že ide len o osadenie niekoľkých nabíjačiek. V skutočnosti je to téma, ktorá sa dotýka elektrickej prípojky, riadenia výkonu, pravidiel prístupu, fakturácie, servisu aj budúcej atraktivity nehnuteľnosti. „Najväčšia chyba je začať výberom nabíjačky. Začať treba budovou, jej režimom a tým, kto, kedy a ako v nej bude nabíjať,“ hovorí Ján Zuštiak, zakladateľ slovenskej technologickej firmy AgeVolt.

Drahé prestavby sú väčšinou zbytočné

Keď sa povie nabíjacia infraštruktúra, mnohí správcovia si automaticky predstavia rozkopané parkovisko, novú prípojku a zvýšené náklady. V praxi však často rozhoduje skôr kvalita návrhu než veľkosť investície.

Základ je jednoduchý. Pri parkovacom mieste musí byť dosť priestoru na pohodlné státie a bezpečný prístup k autu aj k samotnej nabíjačke. Treba vedieť, kde je dostupný zdroj elektrickej energie, aké sú limity objektu a kadiaľ viesť kabeláž. Ak je pri mieste stena, dáva zmysel wallbox. Ak nie, vhodnejší je stĺpik vo voľnom priestore.

Práve tu sa ukazuje rozdiel medzi bežným elektroprojektom a inteligentným riešením pre budovu. Mnohí stále navrhujú infraštruktúru tak, akoby všetky nabíjacie body mali ísť naraz na plný výkon. Výsledkom sú predimenzované prívody, zbytočne drahá kabeláž a tlak na navyšovanie rezervovanej kapacity. Lenže reálna prevádzka funguje inak. Vozidlá sa nabíjajú postupne, výkon sa dá rozdeľovať podľa potreby a existujúca prípojka sa v mnohých prípadoch dá využiť oveľa efektívnejšie, než sa na prvý pohľad zdá.

„Správca budovy dnes nepotrebuje počuť, že musí okamžite investovať do novej prípojky. Potrebuje vedieť, koľko áut chce v akom čase nabiť a ako to spraviť bez rizika preťaženia objektu,“ hovorí náš zakladateľ, Ján Zuštiak.

AC alebo DC? Rozhoduje čas státia, nie výkon

Druhá častá chyba prichádza pri výbere typu staníc. Pri kanceláriách, bytových domoch, hoteloch alebo administratívnych objektoch, kde autá stoja niekoľko hodín, býva najrozumnejším riešením AC nabíjanie. Je dostatočné, šetrnejšie k batérii a zároveň menej zaťažuje sieť aj rozpočet projektu. Pri retailových prevádzkach, logistických uzloch alebo miestach na krátke zastávky má zas zmysel DC nabíjanie.

Inými slovami, nerozhoduje, či je budova bytová alebo nebytová. Rozhoduje, ako dlho v nej autá reálne stoja. Facility manažér, ktorý túto logiku podcení, môže veľmi ľahko skončiť s riešením, ktoré síce dobre vyzerá v prezentácii, ale slabo funguje v praxi.

Nabíjanie nie je len technológia. Je to nový proces v budove

Kým pri bežnej technológii sa facility manažér stará najmä o bezporuchovú prevádzku, pri nabíjaní pribúdajú ďalšie otázky. Kto môže nabíjať, za akých podmienok, či bude služba určená len pre zamestnancov a nájomcov, alebo aj pre verejnosť, ako sa budú rozpočítavať náklady, kto bude dostávať reporty a ako sa nastaví prístup v noci, cez víkendy alebo pre návštevy. Práve preto sa z nabíjania stáva téma správy budovy, nie len nákupu hardvéru.

Skutočná výzva sa začína až po montáži

Samotná inštalácia pritom nemusí byť zdĺhavá. Pri štandardnom wallboxe sa často bavíme o jednom až dvoch dňoch montáže a niekoľkých ďalších krokoch na revíziu, nastavenie a pripojenie do systému. Náročnejšia býva až následná prevádzka.

Keď facility manažér nevie, kto nabíjal, kedy nabíjal, akým výkonom sa nabíjalo, či niekde nevzniká chyba, ktoré miesta sú vyťažené a ako rozdeliť náklady medzi nájomcov, problém nie je v elektromobilite. Problém je v chýbajúcom riadení.

Preto AgeVolt nestavia tému len na nabíjačkách. Jeho prístup spája hardvér, energetický manažment, digitálnu správu a servis do jedného systému. Lokálne riadenie výkonu dokáže prispôsobovať nabíjanie možnostiam budovy a digitálna platforma MyAgeVolt prináša facility manažérovi to, čo potrebuje najviac: prehľad, pravidlá a automatizáciu.

Správca tak vidí využitie staníc, nastavuje prístupy, ceny a režimy nabíjania, rieši reporty, fakturáciu aj vzdialenú správu. Dôležité je aj to, že celý systém sa dá prepájať s ďalšími vrstvami budovy, napríklad s parkovaním, energetikou či inými internými systémami. Namiesto ďalšieho samostatného problému tak vzniká riadená služba.

„Nabíjačka bez softvéru je pre správcu budovy len ďalšie zariadenie, ktoré musí kontrolovať. Dobre nastavený systém je naopak nástroj, ktorý mu šetrí čas a znižuje chaos v prevádzke,“ hovorí náš zakladateľ, Ján Zuštiak.

Vyhrávajú budovy, ktoré s energiou pracujú inteligentne

Pre property manažérov je v hre ešte jedna dôležitá vec. Hodnota budovy sa dnes netvorí len lokalitou a nájmom. Čoraz viac ju ovplyvňuje aj schopnosť reagovať na nové potreby nájomcov a používateľov. Nabíjanie sa v tomto kontexte postupne stáva súčasťou štandardu.

Aj preto sa čoraz viac ukazuje sila firiem, ktoré nepredávajú len vlastný produkt, ale navrhujú celé riešenie. AgeVolt v tomto hrá inú hru než bežní dodávatelia. Ako slovenská technologická firma spája výber vhodného hardvéru, lokálne riadenie výkonu, digitálnu platformu MyAgeVolt, servis a návrh infraštruktúry tak, aby budova nebola len vybavená nabíjaním, ale aby s ním vedela reálne fungovať.

Facility manažéri tak dnes nestoja pred otázkou, či sa elektromobilite venovať. Skôr pred otázkou, či ju budú riešiť až vtedy, keď sa z nej stane prevádzkový problém, alebo ešte v čase, keď z nej môžu spraviť konkurenčnú výhodu. Pri elektromobilite totiž nevyhráva ten, kto osadí najviac nabíjačiek. Vyhráva ten, kto z nich urobí funkčnú službu pre budovu, nájomcov aj biznis.